Prezradím vám jeden trik, ktorý vás zrýchli v kuchyni asi tak o tisíc percent. Nehľadajte za tým ani zázračný multifunkčný prístroj, ani drahé vybavenie, ale dobré a správne krájanie.

Je to tak. Keď budete vedieť krájať svižne, podstatne tým skrátite dobu prípravy jedla. Hlavne mi teraz ale netvrďte, že predsa nie ste žiadny šéfkuchár a nehodláte pri tréningu stráviť mladosť. Za rýchlym krájaním totiž nie sú dlhé roky praxe, ale správne uchopenie správneho noža, správne držanie, správny pohyb pri krájaní a dosť veľká doska.

Takže som vám to opísala pekne poporiadku, aby ste už od zajtra krájali presne a rýchlo. Najväčší a najdôležitejší trik na vás čaká v poslednom bode, preto som k nemu pridala aj názorné video.

Pravidlo číslo 1:
Potrebujete veľký nôž a veľkú dosku.

Pidlikanie malým nožíkom na malej doske je tá najväčšia neefektívnosť, ktorej sa môžete vo svojej vlastnej kuchyni dopustiť. Viem, že televízia v tomto smere nedáva práve dobrý príklad, ale skúste raz veriť tomu, čo vám teraz hovorím.

Rýchle krájanie sa rovná veľký nôž a s veľkým nožom sa na malú dosku fakt nevojdete. Všetko vám z nej bude padať. Správna veľkosť je taká, že keď položíte nôž uhlopriečne na dosku, teda z rohu do rohu, bude doska viditeľne väčšia ako nôž. V tomto smere výborne slúži ponuka obchodného domu IKEA, pretože sa tam dá zaobstarať veľká doska na krájanie za rozumný peniaz.

Tá moja zaberá kuchynskú linku od predného okraja k zadnej strane a na šírku má okolo 60 cm. Nič užitočnejšie som si do kuchyne za tých pár eur nemohla kúpiť. Nikdy dosku neodpratujem, stále leží na linke a vôbec to nevyzerá divne. Ak viete čítať medzi riadkami, je tam tiež napísané, že všetky tie krásne, rôzne tvarované a z exotického dreva vyrobené dosky sú skôr na ozdobu ako na krájanie.

Pravidlo číslo 2:
Vnímajte, ako nôž padne do ruky.

Skúste si nôž uchopiť. Zatiaľ neriešte správne držanie, chyťte ho ako je vám prirodzené a položte nôž ostrím na dosku, ako by ste naozaj krájali. Zmestia sa vám prsty do medzery medzi rukoväťou a doskou? Je tam dosť miesta, alebo si budete po každom dokrojení búchať prsty o dosku? Pri lacných nožoch často zistíte, že na túto základnú vec nikto nemyslel.

Ďalej sa pozrite, ako je nôž vyvážený. Skúste ho v mieste, kde sa stretáva čepeľ a rukoväť, udržať na vodorovne vystretom ukazováku (ako keď na niekoho ukazujete). Nôž by sa nemal prevažovať ani na jednu stranu. Keď bude výrazne prepadať, opäť to povedie k rýchlejšej únave ruky a zvýši to vaše nepohodlie.

Pravidlo číslo 3:
Nôž tiež niečo váži.

Stále počúvame: nemecká či švajčiarska kvalita nožov je výnimočná. Ale už málokto vám povie, že špičkové nemecké nože sú často také ťažké do ruky, že kým s nimi nakrájate kilo cibule, budete zničení, ako keby ste zložili metrák uhlia do pivnice. Jednoducho vám v tej ruke pekne oťažejú. Chlapom to tak veľmi nevadí, ale pre jemnú dámsku rúčku to zvyčajne nie je to pravé, iba ak by s nožom mala trochu iné ako kuchárske úmysly.

„Venice seems like a wonderful city in which to die a slow and alcoholic death, or to lose a loved one, or to lose the murder weapon with which the loved one was lost in the first place.“
Elizabeth Gilbert – Eat Pray Love

Ak sa pýtate, čo že som si teda vybrala do svojej kuchyne, mám dôveru k japonským nožom Kai.

Na domácom trhu som nenašla lepší pomer cena – výkon a nenašla som ani nôž, ktorý by mi lepšie sedol do ruky. Komu som ho na pár okamihov požičala (samozrejme výnimočne, nože a ženy sa nepožičiavajú), nechcel mi ho vrátiť (čo len potvrdzuje povedané). A pretože to je výrobcova úplne základná rada, keď začnem mať pocit, že som tento nôž prerástla – povedzme v dôchodku – našetrím si napríklad na nejaký ešte o trochu lepší a krajší a ostrejší.

Pravidlo číslo 4:
Naučte sa nôž správne uchopiť.

Bolo by príliš naivné sa domnievať, že všetky prsty okrem palca otočíte okolo rukoväte. To robia amatéri a medzi ne už nepatríte. Takže správne, prosím pekne: urobte štipku z palca, ukazováka a prostredníka. Touto štipkou uchopte nôž na čepeli tesne za rukoväťou.

Palec bude z jednej strany, ukazovák a prostredník z druhej strany čepele. Až potom prstenník a malíček omotajte pod rukoväť. Špičku noža zľahka zapichnite do doštičky a vyskúšajte si naprázdno kolísavý krájací pohyb. Chce to trochu zvyku a cviku, ale potom je to dobré, čo poviete? Týmto uchopením získate oveľa väčšiu presnosť a plynulosť.

Pravidlo číslo 5:
Druhá ruka musí tiež poslúchať.

Toto sa slovami ťažko opisuje, takže by ste sa na to skôr mali podívať. Nechala som si tento bod nakoniec, pretože práve to odlišuje dobré a rýchle krájanie od zlého, pomalého a nebezpečného. Našla som vám o tom krásne krátke inštruktážne video, kde sám veľmajster Jamie Oliver ukazuje, ako krájať.

Hovorí po anglicky, ale ak nerozumiete, nevadí, len sa pozerajte a sledujte, ako má prsty pridržujúcej ruky ohnuté presne naopak, ako máme tendenciu to všetci doma robiť. Kým bežný domáci kuchár smeruje končekmi prstov smerom k nožu, bežný reštauračný kuchár ich ohýba obrátene, smerom do dlane, akoby sa chcel nechtami dotknúť krájanej suroviny. To má obrovskú výhodu: nikdy si neufiknete koniec prsta, nezničíte si čerstvú manikúru a nebudete musieť riešiť, kde končí mrkva a začína váš prst. Plochá strana noža sa pritom stále dotýka druhého článku na ukazováku pridržujúcej ruky. Tento ukazovák vlastne vedie nôž a keď posuniete prst, posunie sa o kúsok ďalej aj nôž. Preto sa pri troške cviku vlastne vôbec nemusíte pozerať, ako krájate, zvládnete to aj poslepiačky.

Má to zároveň aj nevýhodu: takto zakrútenými prstami totiž ťažko niečo poriadne pridržíte. Nakrájanú potravinu preto musíte najprv na doske dobre stabilizovať. Keď to bude cibuľa, tak ju proste rozkrojíte na polovicu a každú polku položte reznou stranou dole, takže nebude vratká. Akonáhle sa dostanete na koniec krájanej suroviny a začne sa to všetko zase hýbať, pozrite sa na video, ako sa to dá vyriešiť.

A sledujte ešte jednu vec: umiestnenie palca pridržujúcej ruky. Palec sa zapichne na miesto a zostane tam, kým sa k nemu nedostanete s krájaním. Je to jediný fixovaný prst v celej tejto rýchlo sa pohybujúcej sústave.

Začiatok videa zatiaľ preskočte, pozrite si ho až neskôr. To, o čom hovorím, začína na 2:40 min:

Až teraz si to pustite celé ešte raz od začiatku. Jamie najprv ukazuje, aké nože do kuchyne postačia. Malý pracovný nožík, pílkový nôž a veľký šéfkuchársky nôž. Ten pílkový nebudete potrebovať, ak udržíte veľký nôž stále ostrý. Takže vlastne využijete iba dva nože bez ohľadu na to, čo vám tvrdia v teleshoppingu.

Domáca úloha

Takže teraz nastal čas ísť si to na niečom vyskúšať. Najlacnejším cvičným materiálom sú zemiaky. Zopár si ich očistite a skúste ich nakrájať na centimetrové kocky. Najprv ich akokoľvek, zatiaľ bez tej správnej techniky, nakrájajte na hrubé plátky, a potom každý zvlášť, aby ste sa pocvičili, vzorne podľa vyššie uvedených pravidiel nakrájajte na hranolky a ďalej ešte na kocky. Ak sa pýtate, čo s tou hromadou zemiakov potom budete robiť, pokojne si ich veľmi sprudka domäkka a dozlatista upečte pri 220 stupňoch s trochou soli a olivového oleja. Alebo si uvarte zemiakovú polievku. Táto krémová pochádza z Kuchárky pre dcéru a sľubujem, že stojí za to.