O prekonaní kuchárskeho strachu z váženej návštevy
Viete, aká otázka ma pri rozhovore najviac zaskočila? Bolo to, keď sa ma Míša Losekoot pri príležitosti vydania knihy „Hovory s mäsiarom“ opýtala, ako som spoznala, že už som tam. Že už viem variť. Že už mám dostatočné sebavedomie a nemusím sa báť vstúpiť do kuchyne. Po dopísaní ktorej kuchárky sa tento pocit dostavil?
Chvíľu som sa hrala na kapra lapajúceho po vzduchu, chvíľu som sa ošívala ako malé dieťa u zubára, a potom som jednoducho len ticho povedala, že neviem. Že si doteraz nemyslím, že viem variť. Čím viac som toho skúsila a pochopila, tým viac si všímam, koľko toho ešte musím skúsiť a pochopiť. Niečo ako známy výrok „viem, že nič neviem,“ len aplikovaný na moje varenie.
Míša sa s tým samozrejme ako správna novinárka neuspokojila. Napadlo ju opýtať sa, či sa nejako zmenil môj prístup k vareniu pre návštevy postupne s tým, ako som varila viac a viac.
A v tom ma to konečne trklo. Odpoveď na jej prvú otázku je taká jasná! Človek spozná, že vie variť, keď nepanikári dva dni vopred, že príde návšteva a že zatiaľ nevie, čím ju uctí. Proste mu ani návšteva svokry nespôsobí panický hukot v hlave. Ide nakupovať, vezme si, čo sa mu páči, čo je práve voňavé a čerstvé, a z toho niečo uvarí. Ono to dopadne a bude to dobré a svokra sa bude pýtať na recept a na parametre rúry, pretože tá jej to takto upiecť nedokáže.
Lenže v kuchárskych začiatkoch toto bezstarostné sebavedomie chýba – a je dobre, keď si uvedomujete, že ho ešte nemáte. Pozrite sa na televízne Bez servítky, čoho sú občas schopní tí, ktorým táto sebareflexia kompletne chýba. A preto sa občas hodí, keď máte po ruke pár vychytávok, spoľahlivých receptov, na ktoré sa môžete obrátiť, keď návšteva zavolala, že za chvíľu klope na dvere.
Áno, musia to byť recepty jednoduché, nenáročné na suroviny, musí sa toho vytvoriť veľa a musí to byť ľahko deliteľné alebo porcovatelné, aby sa na tom dalo pochutnávať neodhadnuteľne dlho. Musí to byť veľmi chutné, pokiaľ možno tak, aby návšteva zatúžila po recepte, a musí to byť krásne, aby vzdychala, ako nemôže odolať ďalšiemu kúsku. Všetko toto spĺňa dosť receptov a ja vám dnes veľmi rada dva takéto prezradím.
Vybrala som ich kvôli veľmi zvláštnej príležitosti.
Obidva sú z knižky, do ktorej som tento týždeň dopísala úplne posledný recept (ano!) a ktorú koncom júna dostane tlačiareň do svojej starostlivosti. V júli ju tak už niektorí šťastní (dúfam teda, že budú šťastní!) jedinci budú môcť držať v ruke, privoňať k nej, poťažkať ju, pomaznať sa s ňou, vzdychať rozkošou nad fotkami a prípadne podľa nej i variť. A pretože som v pondelok na Facebooku sľúbila, že o knižke dnes prezradím viac, tu to máte.
Zostávam verná edícii Kuchárka pre dcéru, takže som pripravila ďalšie pokračovanie. Tentokrát som si ako výzvu vzala raňajky, desiaty a obedy do krabičky, čiže celé dopoludňajšie varenie. Lenže nielen také hocijaké varenie. Knižka je písaná s ohľadom na nutričnú hodnotu jedla a na rýchlosť, s akou musí jedlo v kuchyni vzniknúť.
Na nič nie je čas, ani na premýšľanie o zložení jedla alebo o kvalite vstupných surovín, a tak som si povedala, že je na čase urobiť nám dopoludnia jednoduchšie. Výsledok sa volá Raňajky u Florentýny, nejako sa to stalo, že kniha má 350 strán a hrdý podtitul Dopoludňajšia kuchárka pre dcéru. Akákoľvek súvislosť s filmom Raňajky u Tiffanyho je pochopiteľne čisto náhodná.
Tak, a na zvyšok informácií si musíte ešte chvíľu počkať. Zatiaľ si napríklad upečte cibuľový koláč na plech alebo rohlíčky rugelach a nezabudnite sa aspoň o kúsok podeliť s návštevou.
Ak sa pýtate, či do svojho kuchárskeho zoznamu potrebujete ďalší recept s cudzím menom, ktoré sa nedá preložiť, potom áno, potrebujete. Musíte bezpodmienečne vedieť spraviť tieto židovské rožteky, pretože sú nesmierne jednoduché, na prípravu vyžadujú minimum práce a chuť je nenapodobiteľná, ospevovaná a znovu a znovu vyžadovaná. Základom rožtekov je cesto z čerstvého syra (rozumejte lučiny a spol.), masla, múky a soli. Nič viac netreba. Všetko vhoďte do kuchynského robota a nechajte ho počas niekoľkých málo okamihov pripraviť cesto. Čím menej cesto prepracujete vy alebo tento výkonný prístroj, tým krehkejšie a vrstevnatejšie dostanete rožteky. Platí to aj naopak, prílišná práca sa tu trestá nevyvinutými jedinci, ktorým k vychvaľovaniu nezostalo nič okrem výbornej chuti.
Ingrediencie
- 150 g lučiny alebo iného čerstvého syra
- 150 g masla
- 150 g polohrubej múky
- veľká štipka soli (1/4 lyžičky)
- 4 lyžice ovocnej zaváraniny (najlepšie marhuľového alebo malinového džemu)
- 4 lyžice mletých alebo strúhaných alebo aspoň posekaných lieskových orechov
- 50 g nahrubo nasekanej horkej čokolády
- 1 vajce na potretie
- hrsť hladkej alebo polohrubej múky na posypanie pracovnej plochy a cesta
Postup
- Suroviny vyberte z chladničky 10 minút pred začiatkom prípravy cesta. Do nádoby kuchynského robota odmerajte múku, pridajte soľ, maslo nakrájané na kocky a kúsky lučiny. Zapnite miešanie alebo sekanie podľa toho, čo váš robot dokáže, a najvyššou rýchlosťou, avšak len krátkymi prerušovanými pulzami, nechajte maslo a lučinu zmiešať s múkou. Medzi chvíľami, kedy nebude robot pracovať, zotrite steny nádoby stierkou, aby sa všetko rovnomerne zapracovalo. Skončite v okamihu, keď bude cesto pripomínať hromadu hrudiek. Ďalej rozhodne nečakajte a vysypte obsah misy na pracovnú plochu.
- Rukami vytvorte z cesta jednu veľkú guľu, avšak nemieste a nesnažte sa o lepšiu a krajšiu jednoliatosť a spojitosť cesta. Guľu prekrojte na dve časti, z každej polovice rýchlo utvorte placku a samostatne zabaľte do potravinovej fólie alebo do mikroténového vrecka. Uložte na hodinu do chladničky, ale môžete ju tam ponechať aj do druhého dňa.
- Rúru začnite predhrievať na 180 stupňov a dva plechy na pečenie vyložte príslušným papierom na pečenie. Pracovnú plochu dobre posypte múkou a vyvaľkajte na nej jednu z dvoch častí cesta do placky s priemerom okolo tridsať centimetrov. Nehrajte sa na dokonalosť, neriešte prípadné potrhané a nepodarené okraje, tie sa stratia ešte v ďalšom procese. Radšej sa snažte cesto posypávať a podsypávať múkou, aby sa vám nikde neprilepilo k pracovnej doske.
- Placku potrite polovicou džemu, posypte orechami a čokoládou a ostrým nožom alebo radielkom na pizzu rozkrojte na osem rovnakých výsekov. Je to ľahké, prekrojíme placku na polovicu, potom na štvrtiny a tie ešte každú jednu na polovicu. Smerom od okraja každú výseč zrolujte, vznikne malý rožtek. Cípom nadol ich ukladajte na pripravený plech. To isté urobte s druhou polovicou cesta a zvyšnými surovinami.
- Vajíčko rozšľahajte vidličkou s jednou lyžicou studenej vody a každý rožtek potrite na povrchu. Oba plechy vložte do rúry a pečte 20-25 minút dozlatista a chrumkava. Desať minút pred koncom pečenia prehoďte a otočte plechy, teda horný dole, spodný hore a obidva zadnou stranou dopredu.
- Upečené rožteky po minúte chladnutia zložte z plechu na mriežku a doprajte im ešte trochu času, aby vychladli aspoň na vlažnú teplotu.
- Rada: Určite ste si všimli, že v samotnom ceste nie je cukor. S náplňou sa preto ľahko môžete vyhrať aj na slano. Na začiatok si pripravte kozí syr a rozmarín, alebo pesto a pistácie, alebo do tretice v jesennej variante tekvicové pyré, šalviu a parmezán. Ak sa ale rozhodnete výhradne pre sladké rožteky, rozhodne vám nebudem brániť ani v experimentoch s makovou náplňou.
Receptov na slané koláče nájdete celý rad, obyčajne počítajú s veľkorysou dávkou smotany a vajec. Keď túto náplň neprepečiete, čo by viedlo k zrazeniu vaječných bielkovín, výsledkom bude jemný krémový koláč. Ešte vlažný, doplnený pohárom vína, predstavuje dosť hriešnu chuťovku. V recepte som použila hotové, kupované cesto. Krehké cesto si totiž zaslúži úplne samostatnú pozornosť a tej sa mu dostane zase niekedy inokedy.
Ingrediencie
- 2-3 ks červenej cibule
- 1 lyžica oleja
- 150 ml kyslej smotany (rozhodne kúpte takú, ktorá nemá v zložení uvedený škrob)
- 1 žĺtok
- soľ
- sušená majoránka
- 1 hotové kupované krehké cesto na koláč
Postup
- Cesto, rozvaľkané do tvaru kruhu a vysoké okolo 4 mm, jednoducho len preneste na plech vyložený papierom na pečenie. Rúru začnite predhrievať na 180 stupňov, teplovzdušný obeh ponechajte vypnutý.
- Smotanu zmiešajte so žĺtkami, štipkou soli a trochou rozmrvenej majoránky. Rozotrite na cesto, malý kúsok pozdĺž okrajov nechajte voľný. Neskôr okraje trochu, a len z malej časti, prehnite dohora. Keď pri tom vytvoríte ozdobný vzor, cena bude pravdepodobne vaša.
- Cibuľu ošúpte a nakrájajte na tenké polmesiačiky. V miske ju zmiešajte s olejom a štipkou soli, popritom sa snažte oddeliť jednotlivé vrstvy cibule od seba. Následne túto nádheru rozprestrite na ochutenú smotanu. Vložte do rúry a pečte 25-30 minút, až kým okraje nedostanú zlatú farbu a cibuľa tiež.
- Nechajte chvíľu vychladnúť, nakrájajte na kúsky a podávajte vlažné.
- Tajný TIP: Namiesto krehkého cesta môžete použiť aj hotové cesto na pizzu. Pečte však veľmi prudko, ideálne medzi 220-240 stupňami. Hotový koláč vyberieme z rúry najneskôr za 20 minút, ale možno aj skôr - riaďte sa farbou okrajov.
Pridaj komentár