Rebarbora
Dnes, keď sme si niečím istí, berieme na to jed. Lenže skôr sa na to brala rebarbora. Pozrite sa, čo napísali noviny Národná politika v auguste roku 1907:
„Noviny priniesli len správu, že bol nájdený snubný prsteň pod stolom v kaviarni, kde je dámska obsluha a kde sa zatvára, až keď odídu poslední hostia, čo býva na druhý popoludní. Jedny noviny priniesli, že bol stratený snubný prsteň, iné zase, že bol nájdený. Člověk sa v tom nevyzná. Len jedno je isté: keď sa niečo stratí, nemusí to byť nájdené, ale ak bolo niečo nájdené, muselo to byť skôr stratené. A potom ak sa jedná o stratu snubného prsteňa, môžeme na to vziať rebarboru, že je v tom ženatý človek.“
Bodaj by nie, dávka kyseliny šťaveľovej, tej trpkej, ústa kriviacej esencie, ktorá sa nachádza v stonkách rebarbory, by zamávala aj zdravým človekom. Zaťažuje obličky a robí neplechu pri reumatizme a dne. Ibaže by ste odrezali rebarboru pred svätým Jánom. Na jar obsahuje rastlina tejto kyseliny najmenej a to je jediný rozumný okamih, kedy ju pustiť do kuchyne.
Pravdou našťastie je, že predovšetkým vy sami poznáte, kedy už vám trpká kyslosť rebarbory začína vadiť a kedy ju už radšej necháte na záhone.
Rebarbora a môj jednoduchý recept
A kam potom s ňou? Jednoznačne upečte rebarborovo-jahodový crumble (prevzaté z anglického výrazu „crumble“ [vyslov krambl] = omrvinky, odrobinky). Kadiaľ chodím, tadiaľ rozdávam recept.
Nedávno ma citlivo upozornila jedna dobrá žena, že – citujem: „tomuto múčniku sa vždy hovorilo koláč s posýpkou, ty hlúpa.“ Dve zle zvolené pomenovania v jednej vete neznesiem, tak sa musím aspoň proti jednému dôrazne ohradiť: crumble vážne nie je koláč s posýpkou. Koláč je niečo, čo má naspodku cesto. Crumble naspodku žiadne cesto nemá, pretože vznikol v čase, keď nebolo dosť múky, aby sa na cesto zarobilo. Tá troška múky, čo sa vymietla zo špajze, sa zmiešala s maslom a cukrom a použila sa len ako odrobinky.
Hoci my teraz vojnovou núdzou netrpíme, nenechajte sa zlákať pokušením, že máte dostatok múky a že si cesto pod rebarboru môžete dovoliť. Prišli by ste o kus kúzla. Tak poďme rýchlo variť, kým tu bude koniec júna a s ním svätojánska noc, ktorá nám tieto rebarborové pikle zruší a vráti zas až budúci rok.
Môj muž tvrdí, že horúceho crumble nie je nikdy dosť. Úplne s ním súhlasím - a obávam sa, že aj vy sa pridáte do rovnakého tábora, keď zaboríte lyžičku do tejto voňavej nádhery. Jahody a rebarbora sú dokonalý pár, zapečené v kombinácii s posýpkou snáď ani nemajú konkurenciu.
Ingrediencie
- 200g očistenej rebarbory
- 200 g očistených jahôd
- 4 vrchovaté lyžice hnedého cukru
- 80g masla
- 100g práškového cukru
- 100g hladkej múky
Postup
- Rúru začnite predhrievať na 200 ° C. Rebarboru ošúpte pomocou malého noža: na konci ním zľahka odrežte kúsok šupky, palcom pritlačte k nožíka a zatiahnite po celej dĺžke stonky. Pri mladých stonkách sa s týmto úkonom netrápte, pri starších na pár miestach lúpanie najprv vyskúšajte a sami posúďte, ako veľmi je potrebné z nich takto stiahnuť pevnejšie povrchová vlákna.
- Očistené stonky pokrájajte na dvojcentimetrové kocky a nasypte do zapekacej misky. Mala by byť taká veľká, aby sa do nej rebarbora vošla v jednej vrstve. Posypte hnedým cukrom a pomocou rúk premiešajte, aby sa rebarbora cukrom obalila.
- Jahody umyte, odrežte z nich stopky a iné nekonzumovateľné miesta a nakrájajte na štvrtky. Pridajte k rebarbore a mierne premiešajte.
- Studené maslo, cukor a múku odmerajte do misky a miešajte končekmi prstov tak dlho, až sa vytvorí posýpka. Tou posypte rebarboru v zapekacej miske. Niekoľkokrát s miskou kliknite o kuchynskú linku, aby sa odrobinky trochu dostali medzi ovocie, avšak nemiešajte.
- Zapekajte 25-30 minút, až kým povrch dostane zlatú farbu a spodná časť krásne bublá. Jedzte také horúce, ako vám ústa dovolia. Ak sa nechcete deliť o jednu misku, pri príprave rozdeľte crumble do dvoch rovnakých samostatných misiek. Alebo, ak ide o dezert k popoludňajšej káve, použite malé šálky a pečte kratšiu dobu. Ony to chvíľu v rúre vydržia, pokiaľ nie sú z jemného čínskeho porcelánu po babičke.
Pridaj komentár